Čo sme robili
Myslel som že nedávno, ale je to už pol roka, čo sme písali o nás, Dratváriku.
Neúprosný čas beží a nám sa priblížil termín nášho tridsiateho výročia založenia DFS Dratvárik.
Popri rozdávaní radosti divákom sme sa sústredili na nové veci, ktoré chceme ukázať na výročí. Mnoho práce nás ešte čaká, ale pevne veríme, že rozbehnutý vlak súboru dôjde do cieľa výročia a bude pokračovať do ďalšej stanice, výročia o päť rokov.
V prejdenom čase sme absolvovali množstvo sústrední za účelom vytvorenia nových programových čísel, ale aj za účelom zdokonalenia už uvedených tancov.
Vo fašiangovom období sme potešili včelárov a tancami sme otvorili prvý včelársky ples v novodobom včelárení v Slovenskej Ľupči.
Dratvárik sa zúčastnil aj súťažnej prehliadky detských folklórnych súborov v Ponikách „Ponická fujarka“ . Naše deti nesklamali a dali zo seba všetko. Napriek prechladnutiu zaspievali výborne, to čo sme im pre túto príležitosť pripravili. Prvý krát sa predstavili malí chlapci so skupinovým spevom, dievčatá zvládli svoje party ako vždy výborne a sólista na heligónke sa v súťaži umiestnil na druhom mieste. Účasť na týchto prehliadkach upevnila naše vnútorné presvedčenie, že to čo robíme, robíme dobre .
Podľa starých zvykov sme vyniesli „ Morenu“ z obce a hodili ju do potoka Ľupčica, za spevu pôvodných piesní. Toto programové číslo bolo v DFS Dratvárik už uvedené v začiatkoch jeho pôsobenia v spracovaní Petra Lakomčíka. Dnes dala punc morene Milka Debnáriková. Počas sprievodu obcou sme navštívili niektoré domy a potešili spevom obyvateľov týchto obydlí.
V tento večer sme oživili našim programom aj novovzniknutú tradíciu pálenia keltských vatier za hradným kopcom, pod názvom Keltský telegraf. Hlavným organizátorom sme pomohli našimi tancami, spevmi a muzikou dotvoriť atmosféru krásnej akcie, z ktorej predpokladáme vznikne tradícia a zachová sa dobrá nálada všetkým zúčastneným.
Snaha zachovať zvyky našich predkov nás viedla k tomu aby sme si pripomenuli veľkonočné sviatky maľovaním vajíčok a pletením korbáčov. Mnoho dievčat si vyskúšalo aj pletenie korbáčov a chlapci zase maľovanie vajíčok. Maľovanými vajíčkami sme potom vyzdobili park pred obecným úradom, vydržali tam veľmi dlho a skrášľovali našu obec pre všetkých obyvateľov aj návštevníkov.
Od roku 2000 bola obnovená tradícia Turíčneho jarmoku. Na každom ročníku mal Dratvárik svoje miesto v kultúrnom programe. Nechýbali sme ani tento rok a program uvedený v miestnom kultúrnom stredisku potvrdil to, že sme vznikli pri obci a stále sme súčasťou obce. Dotvárame kolorit zvykov pre ľudí a toto dedičstvo zachovávame v našich deťoch pre ďalšie generácie.
Náročný deň Turíčneho jarmoku sme rozšírili o novú činnosť v záhrade evanjelickej cirkvi, kde sme urobili trojgeneračný „Majáles“ pre Dratvárik, Partizán a Partizán seniori. Samotné prostredie navádza k tomu, aby sa tam ľudia cítili dobre, čo sa aj potvrdilo. Nakoniec to svojou prítomnosťou večer potvrdil aj samotný cirkevný predstaviteľ , ktorý nás prišiel podporiť pri tejto akcii. Celý večer zneli v týchto priestoroch trochu iné piesne ako obyčajne, ale všetky išli z nášho srdca a pre všetkých. Ďakujeme predstaviteľom cirkevného zboru, že nám umožnili využiť tento priestor a prosíme ich o to, aby to bolo tak aj v budúcnosti.
Naša činnosť v oblasti rozdávania radosti prostredníctvom spevu, tanca a muziky nie je zárobkovou činnosťou. O to viac nás potešilo, keď sme boli na základe našej akvizície po obciach pozvaní na akciu „Čipkárskô“ do Brusna. Ďakujeme pani starostke za pozvanie aj prostriedky, ktorými podporila náš Dratvárik pred náročným obdobím príprav na výročie.
Veľmi zaujímavé pre nás bolo vystúpenie v rámci výchovného koncertu pre základnú školu Sitnianska v Banskej Bystrici. Určite deti zúčastnené na tomto koncerte nepozerali do telefónov, ale sledovali každý pohyb, spev, hru a sprievodné slovo, ktorým ich zaujal náš Matúš Ivan „Yeti“. Deti sa aktívne zapojili ,mnohé sa dozvedeli a potlesk, ktorým odmenili svojich vrstovníkov určite ostal v pamäti vystupujúcich aj divákov.
V behu udalostí sme absolvovali aj zahraničný zájazd do Čiernej Hory, ale o tom budeme hovoriť na konci tohto príspevku.
Z nášho programového čísla „Zavíjanka“ sa stala pekná súčasť programov niektorých svadieb. Táto bola v Brusne a nevesta aj ženích prijali hlavnú rolu, ktorú im v scenári predpísala Milka Debnáriková. Samozrejme, že sa oživujú zvyky z Telgártu a zostávajú v mysliach priamych účastníkov a vďaka kamerám aj v očiach divákov, ktorý vidia len záznam z tohto vzácneho okamihu.
Posledný víkend v júni už desaťročia bývajú Horehronské dni spevu a tanca v Heľpe. Novovytvorený amfiteáter zachoval prvky dedinskej kultúry a všetci vystupujúci to len umocňujú svojimi programovými číslami.
Naše deti predviedli tance z pod Poľany, Klnka, Očovskie diovke a Rozkazovačky. Brali sme to ako možnosť predstaviť sa v období nášho výročia založenia súboru. Vystúpenie sa podarilo a všetci odišli s dobrým pocitom pri srdci, že patríme do spoločenstva ľudí, ktorý rozdávajú radosť vo svete aj doma.
Vystúpenie súboru na akomkoľvek festivale pridáva na punce súboru. V tomto roku sme opätovne boli vystupovať na folklórnom festivale vo Východnej. Nové programové číslo „ Z Terchovej“ a jej ovčiarskeho prostredia sa divákom veľmi páčilo. Trochu nám skomplikovalo deň počasie, ale to prečo sme tam išli sme do bodky splnili. Zostala spomienka a snaha robiť folklór dobre, aby sme aj v budúcnosti mohli prezentovať našu prácu na iných festivaloch.

Dratvárik v Čiernej hore
Deti z DFS Dratvárik zo Slovenskej Ľupči sa začiatkom leta zúčastnili zájazdu v meste Budva v Čiernej hore, na medzinárodnej prehliadke detských ľudových súborov.
Všetci sme boli plní očakávania, či slovenský folklór v podaní našich malých súboristov bude mať úspech aj v zahraničí. A veru mal a veľký. Deti oblečené v krojoch, ich spev a tanec, rozihrané struny hudobných nástrojov žali úspech nielen na vystúpeniach, ale aj v sprievode mestom Budva. Ľudia sa pristavovali, fotili a natáčali rozospievané a roztancované deti. Okoloidúci obyvatelia sa pristavovali, tlieskali a povzbudzovali malých začiatočníkov slovenského folklóru, obdivovali kroje a nehanbili sa s nimi aj odfotografovať.
Cestou doBudvy sme videli aj povestné Plitvické jazerá a potešili sa pohľadmi na krásu vytvorenú prírodou. Deň tam strávený bol jedným z krásnych dní nášho života.
Počas tohto zájazdu zažili deti veľa zábavy pri mori, ktoré nebolo od ubytovania veľmi ďaleko. Bolo príjemné cítiť vôňu mora, teplý piesok pod nohami a jemný vánok na pláži. Pri vode si deti užili každú voľnú chvíľu. Po skupinkách obdivovali obchodíky so suvenírmi a každý si niečo malé kúpil na pamiatku na toto krásne miesto.
V neďalekom meste Kotor sme zas obdivovali dlhé hradby, ktoré ľudia postavili do veľkých výšok. Po náročnom výstupe na hradby sme sa kochali prekrásnym výhľadom na malé mestečko plné bielych domov s červenými strechami a veľký prístav v ktorom bola ukotvená nádherná loď.
Vybrali sme sa aj na návštevu nočnej Budvy. Všetko bolo vysvietené, všade sa ozývala hudba a rozhovory množstva ľudí. Žilo to tam a nám sa to veľmi páčilo. Na tento zájazd budeme ešte dlho spomínať.
Až po šťastlivom návrate sme si uvedomili, čo je to vycestovať s deťmi do sveta. V cudzom svete treba od umytia, najedenia a zobratia si potrebných vecí na vystúpenie dohliadnuť pri deťoch na všetko. Okrem toho ich treba aj vyliečiť, ak nastane zlá chvíľa, prechladnutie alebo iná zdravotná ťažkosť.
Mnohokrát nestačia len lieky ale je treba aj vyčistiť, čo sa pri narušenom zdravotnom stave bežne stane, vyprať bez práčky, poutierať bez mopu atď.
Večer pred spaním aj potuľkať tých, ktorým mama telefonovala, ale bola ďaleko. „Teta Katka s ujom Jankom“ museli urobiť aj mamu a otca.

Katka Gondová

Každý zájazd je previerkou nadobudnutých schopností tanečníkov, spevákov, muzikantov ale aj vedúcich. V tomto prípade sme počas nášho pobytu preukázali vynikajúce schopnosti našich detí. Z každej strany obdiv, potlesk a rozžiarené oči divákov. Po odtancovaní a spievaní to boli aj rozžiarené oči detí, ktoré sa na javisku rozdali do poslednej kvapky potu a diváci sa im za to odmenili burácajúcim potleskom.
Vystúpením na javisku však naše účinkovanie nekončilo, lebo pokračovalo celou cestou do ubytovacieho zariadenia s pristavením v občerstvovacích priestoroch. Tu sme urobili spoločné vystúpenie s východoslovenským súborom Brusnik, pre prítomných a hlavne pre seba. Deti zo Slovenskej Ľupče predviedli východniarom, že východoslovenský región majú zvládnutý na jednotku a zažiarili pred nimi ako diamant.
V Dratváriku vyrástli deti, ktoré už samostatne vedia, v čom je čaro folklóru, postavia sa pred muziku, rozkážu , zaspievajú, zatancujú podľa svojho cítenia v srdci, bez príkazu. Popri väčších nám rastú menší a udržiavajú tradície našich predkov, ktoré sa im snažíme vštepiť do srdca a vo svojich starších predchodcoch vidia vzory, ako sme ich dakedy videli my, ktorí sme boli pri vzniku tohto súboru.
Počas tridsiatich rokov fungovania detského folklórneho súboru Dratvárik nebola taká veľká skupina detí, ktorá v detskom súbore dorástla pre veľký súbor. Dnes najväčší už derú krpce aj v Partizáne a tak napĺňajú myšlienku, že Dratvárik je liahňou tanečníkov a spevákov pre tento súbor.
Za odmenu tridsaťročnej práce sa mi dostalo toho, že som na zájazde videl vyrastené semienko, ktoré sme do detí zasiali. Niet väčšej radosti, keď vidíte, ako skupina detí samostatne dokáže urobiť zábavu pre seba a najbližších. Tiež, keď vidíte, ako „veľká“ zoberie za ruku „malú“ a vysvetľuje jej, ako má robiť ktorý prvok, alebo ako si obliecť kroj, alebo jej len tak pomôže pri tom, keď je jej smutno za mamou na zájazde.
Touto cestou chcem poďakovať manželom Gondovcom za to, že sa podujali na cestu so súborom Dratvárik do Čiernej hory a spoločne sme vyriešili všetky problémy, ktoré sa nám postavili do cesty a šťastlivo sme sa vrátili domov.
Život v súbore nie je o získaných prvých miestach, vynikajúcich umiestneniach v súťažiach alebo o diplomoch. Spočíva v udržiavaní dobrých vzťahov medzi ľuďmi, napriek rozdielnym názorom, v pomoci silnejšieho slabšiemu a vytvorení príjemného prostredia v kolektíve, ktorý formuje ľudí pre ďalší život.
Prezentáciou ľudového umenia prezentujeme našu obec, kde sme vznikli, v ktorej pôsobíme a fungovať chceme ďalšie obdobie. Za to, že sme tu doma a môžeme robiť v príjemných podmienkach miestneho kultúrneho strediska, ďakujeme predstaviteľom obce a všetkým dobrým ľuďom, ktorý nám pomáhajú a budú to robiť aj ďalej. Chceme v tejto práci pokračovať a rozdávať radosť iným aj sebe. Tešíme sa na naše stretnutie v období výročia súboru v dňoch 8.9. a 10. decembra 2016 v Miestnom kultúrnom stredisku.

Za vedenie DFS Dratvárik
Juraj Dávid

Leave a Reply