O nás – PRIEKOPNÍK
Fašiangy v Slovenskej Ľupči priblížil DFS Dratvárik
Fašiangovníci idú !
„Takýmto plagátikom, vyhláseným v miestnom rozhlase sme začali na verejnosť dávať, že sa blíži koniec fašiangov a my si ho chceme, ten koniec vychutnať, s našimi Dratvárikovskými deťmi, staršími kolegami z Partizánu a ďalšími ľuďmi ktorý majú k tradíciám veľmi blízko“, povedal za vedenie DFS Dratvárik JURAJ Dávid.
Tradíciu fašiangov dlhé roky v Slovenskej Ľupči udržiavali hasiči. Postupne sa ich iniciatíva možno aj vďaka neprajníkom stratila a bolo obdobie, že sa nič nerobilo.
„Náš Dratvárik postupne začal na tradícii pracovať, najskôr tým, že Peter Lakomčík postavil tanečno – spevácke číslo pre deti z názvom Fašiangy. Najprv bolo predvádzané len na javisku, ale neskôr sme prešli na ulicu, medzi ľudí. Postupne sme spolu s Partizáncami urobili vystúpenia pred kostolmi, potom sme sa zjednotili a robíme vystúpenie pre ľudí pred MKS v Slovenskej Ľupči, pre tých, ktorí si ešte radi pripomenú tento zvyk. Obidvaja predstavitelia našich cirkví nás v tom podporujú a pozývajú na toto vystúpenie v kostoloch aj v deň jeho konania. Vystúpenie sa koná tesne po obradoch v kostoloch“, povedal Juraj Dávid.
K fašiangom patrí aj niečo do brucha, aj do hrdla, takže bolo niečo pod zub, a na poliatie.
„Pampúchov bolo nachystané len pre vystupujúcich, diváci sa museli uskromniť s chlebom natretým šmalcom. Za pampúchy ďakujeme pracovníkom Domova sociálnych služieb v Slovenskej Ľupči. My sme sa im odmenili vystúpením, priamo pred ich bydliskom. Bolo to súčasťou sprievodu po obci. Veľké poďakovanie za usporiadanbie fašiangovej veselice patrí rodine Ľuba Ambróza , Janka Gondu, Milky Debnárikovej, bez ktorých by táto akcia ťažko vznikla. Dramaturgickej a režisérskej taktovky sa zhostil pán Kovačovič, za čo mu patrí veľké ďakujem. Čo všetko mohli ľudia vidieť a počuť pred MKS popisuje pán Kovačovič, ktorý sa zhostil aj hovoreného slova na tomto podujatí. Ďakujeme všetkým, ktorý nás, udržujúcich tradície prišli podporiť“, uzavrel Dávid.
Tí, ktorí tam boli si mohli vypočuť vzácne slová pána Kovačoviča:
„Daj vám Pán Boh pekného dňa v tomto fašiangovom čase“.
„Fašiangy sú na to, zabavme sa za to, kto sa nám čuduje, nech sám fašianguje Lebo na fašiangy býva dobrým zvykom, aby sme si veľa z prežitého, povedali trikom. A preto sme k vám dnes prišli, aby sme sa s vami zišli, aby sme sa potešili, šťastia, zdravia povinšovali a v dobrej nálade potom domov na poriadku vrátili. Čo máme , to vám dáme a čo nám vy dáte, s ochotou prijmem, za dary vám zdravia, šťastia vinšujeme a do vašej láskavosti sa porúčame. Pre dobrú náladu tohto času sme pre všetkých domácich i pocestných pripravili z úprimnosti to čo je naše a veríme, že aj vaše. Vitajte na stretnutí s vinšami, piesňami a tancami, ktoré v každom okamihu žitia sú tou najlepšou perinou na zahriatie duše človeka“ .
„Začíname gajdošskými melódiami, lebo tie v dávnom a ako budete počuť tak aj v dnešnom čase patria práve k fašiangovým dňom. Na gajdách vám zahrá Ľubov Tatarkov žiak, 12 ročný Matúš Kubina z blízkych Seliec. A po ňom mladí fašiangovníci z Partizánu vám prinesú tie najznámejšie fašiangové vinše a piesne i potancujú po horehronsky a spolu s nimi svoje hlasy naplno otvoria aj všetci naši Horehronci. Vitajte všetci a sláva vám i nám“.
Aby sme vo zhone súčasného žitia nezabudli na tradície predkov chcem krátko pripomenúťčo sú to fašiangy. Fašiangy predstavujú obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy, niekedy nazývanej aj Krivou, alebo Škaredou stredou. počas ktorých magicko- prosperitné úkony mali blahodarne pôsobiť na očakávanú dobrú úrodu. Fašiangy boli časom priadok, zakáľačiek i svadieb, ktorých sprievodným javom boli najveselšie zvyky v roku so spoločenskými zábavami, ktoré zvykli odprevádzať studené zimné dni a tešiť sa na príchod dní teplejších. Fašiangy sú pohyblivým sviatkom a ich termín je závislý od vzájomného vzťahu jarnej rovnodennosti. Prvá nedeľa po splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti, je Veľkonočná a od dátumu Veľkej noci závisí zasa záver fašiangov, ktoré sa skončia štyridsať dní pred v deň Popolcovej, alebo Škaredej stredy, kedy sa fašiangy končia zvykom pochovávania basy. Podľa toho je fašiangové obdobie dlhšie, alebo kratšie a aj preto na nich najskôr zaznieva pieseň : Fašiangy, Turice , Veľká noc ide, kúpte mi kožuška zima mi bude a na záver zas slová piesne Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia, starie dievky plačú, že sa nevyskáču, pričom sa všetci ľudia v tom čase držia slov : Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj. Zábava pre vás pokračuje Priechodskými žartovnými piesňami v podaní ŽSS Hronky s ľudovou hudbou, ktorej primášuje Mirko Kapec, potom na rad opäť príde Matúš Kubina zo Seliec s valaskými melódiami na fujarke a píšťalke a členovia detského súboru Dratvárik uvedú svoje úspešné vystúpenie Fašiangujeme, s ktorým boli Slovenskú Ľupču predvčerom reprezentovať na festivale Už sa fašiang kráti na Čiernom Balogu.
Videli ste, že súčasťou fašiangového veselia boli rôzne masky, ktoré spravidla parodovali rôzne profesie v žartovných improvizovaných scénkach a často zosmiešňovali aj určité ľudské vlastnosti , ktorými chceli napĺňať : „ akoby tieň, ktorý si v sebe ľudia nosia, chceli odrazu zverejniť, spraviť ho transparentným a vychutnať si ho, aby videli, čo to znamená – ten opak“ a pre zaujímavosťpripomenieme, že počas fašiangových dní v domácnostiach pri varení gazdiné deťom prikazovali kázali takto spievať :
„ Vtedy deti vyskakujú, keď halušky v hrnci čujú. Ešte lepšie keď rezance, do povaly, keď šúľance. Varte mamko len šúľance, nech sme tučné ako škorce. Bryndze hodne obetujte a škvarky tiež nešanujte“,
a tak si všetci prišli na svoje. Spomínam to preto, lebo tu doma v Ľupči počas fašiangového veselia často bolo počuťpieseň : „Zhora Ľupči krčma, zdola Ľupči krčma, opil som sa, opil , kamarát môj , drž ma“ , a komu „fašiangová sláva“ vstúpila hlbšie do hlavy, ten to pocítil na druhý deň, keďsvet sa mu spríkril, život strpkol, mrchavé bolo všetko, robota sa stala utrpením a tak ju radšej odložil na druhý deň. ( Teodor Kaliský – Ľupča horí, kravy von a voz v jarku ).
My, ale dnes ničnedokladáme na druhý deňa preto Vám na záver dnešného fašiangového veselia zaspievame, zatancujeme a vinšom sa rozlúčime, aby sme sa o takto rok opäť stretli. Začínajú Horehronci , ktorých viedol Janko Černák s dvomi piesňami –A kot sme pri sklenici a Nebudem nebudem na dedine bývať, potom Tanečníci Partizánu, ktorých pripravili Evka Gernicová a Samko Debnárik pospievajú piesne o bursovaní a fašiangovaní a na záver všetci spoločne aj s deťmi z Dratvárika, ktorých vedú Milka Debnáriková , Matúš Ivan, Zuzka Kučeráková – Michalcová, Samuel Debnárik a Juraj Dávid spolu s ľudovou hudbu, ktorú vedie Mirko Kapec krátko zatancujú a do fašiangového veselia pozývajú aj všetkých vás. Aby sme na nikoho nezabudli, tak poďakovanie za dnešné účinkovanie patrí aj ŽSS Hronky pod vedením Anky Betákovej a rovnako aj mladému gajdošovi a fujarášovi Matúšovi Kubinovi zo Seliec. Ďakujeme všetkým za stretnutie, vinšujeme vám k tohtoročným fašiangom dobrého zdravia a do každého tohtoročného dňa aj potrebného šťastia.
Vedenie DFS Dratvárik, Juraj Dávid