Fašiangovníci idú !

„Takýmto plagátikom, vyhláseným v miestnom rozhlase sme začali na verejnosť dávať, že sa blíži koniec fašiangov a my si ho chceme, ten koniec vychutnať, s našimi Dratvárikovskými  deťmi, staršími kolegami z Partizánu a ďalšími ľuďmi ktorý majú k tradíciám veľmi blízko“, povedal za vedenie DFS Dratvárik JURAJ Dávid.

Tradíciu fašiangov dlhé roky v Slovenskej Ľupči udržiavali hasiči. Postupne sa ich iniciatíva možno aj vďaka neprajníkom stratila a bolo obdobie, že sa nič nerobilo.

„Náš Dratvárik postupne začal na tradícii pracovať, najskôr tým, že Peter Lakomčík postavil tanečno –  spevácke číslo pre deti z názvom Fašiangy. Najprv bolo predvádzané len na javisku, ale neskôr sme prešli na ulicu, medzi ľudí. Postupne sme spolu s Partizáncami urobili vystúpenia pred kostolmi, potom sme sa zjednotili a robíme vystúpenie pre ľudí pred MKS v Slovenskej Ľupči, pre tých,  ktorí si ešte radi pripomenú tento zvyk. Obidvaja predstavitelia našich cirkví nás v tom podporujú a pozývajú na toto vystúpenie v kostoloch aj v deň jeho konania. Vystúpenie sa koná  tesne po obradoch v kostoloch“, povedal Juraj Dávid.

K fašiangom patrí aj niečo do brucha, aj do hrdla, takže bolo niečo pod zub, a na poliatie.

„Pampúchov bolo nachystané len pre vystupujúcich, diváci sa museli uskromniť s chlebom natretým šmalcom. Za pampúchy ďakujeme pracovníkom  Domova sociálnych služieb v Slovenskej Ľupči. My sme sa im odmenili vystúpením, priamo pred ich bydliskom. Bolo to súčasťou sprievodu po obci. Veľké poďakovanie za usporiadanbie fašiangovej veselice patrí rodine Ľuba Ambróza , Janka Gondu, Milky Debnárikovej, bez ktorých by táto akcia ťažko vznikla.  Dramaturgickej a režisérskej taktovky sa zhostil pán Kovačovič, za čo mu patrí veľké ďakujem. Čo všetko mohli ľudia vidieť a počuť pred MKS popisuje pán Kovačovič, ktorý sa zhostil aj hovoreného slova na tomto podujatí. Ďakujeme všetkým, ktorý nás, udržujúcich tradície prišli podporiť“, uzavrel Dávid.

Tí, ktorí tam boli si mohli vypočuť vzácne slová pána Kovačoviča:

 „Daj vám Pán Boh  pekného dňa  v tomto fašiangovom čase“.

„Fašiangy sú na to, zabavme sa za to, kto sa nám čuduje, nech sám fašianguje Lebo  na fašiangy  býva  dobrým zvykom, aby sme  si  veľa z prežitého, povedali trikom.  A preto sme k vám dnes prišli, aby sme sa s vami zišli, aby sme sa potešili, šťastia, zdravia  povinšovali  a v dobrej nálade  potom  domov  na poriadku vrátili.  Čo  máme , to vám dáme a čo nám vy dáte, s ochotou prijmem, za dary vám zdravia, šťastia vinšujeme a do vašej láskavosti sa porúčame. Pre dobrú náladu  tohto času sme  pre všetkých domácich i pocestných pripravili  z úprimnosti  to čo je naše a veríme, že aj vaše.  Vitajte  na stretnutí  s vinšami, piesňami a tancami, ktoré v  každom  okamihu  žitia  sú tou  najlepšou  perinou na zahriatie duše  človeka“ .

„Začíname gajdošskými  melódiami, lebo tie v dávnom  a ako budete   počuť tak aj v dnešnom čase patria práve k fašiangovým dňom.  Na gajdách vám zahrá  Ľubov Tatarkov  žiak,  12  ročný  Matúš Kubina  z blízkych Seliec. A po ňom mladí  fašiangovníci  z Partizánu  vám prinesú  tie  najznámejšie   fašiangové  vinše a piesne  i potancujú  po horehronsky a spolu s nimi svoje hlasy  naplno  otvoria  aj  všetci  naši Horehronci.  Vitajte  všetci a sláva  vám i nám“.

Aby sme vo zhone  súčasného žitia  nezabudli  na tradície  predkov  chcem krátko  pripomenúťčo sú to fašiangy.  Fašiangy predstavujú obdobie  od Troch kráľov do Popolcovej stredy,  niekedy nazývanej aj Krivou, alebo Škaredou stredou. počas ktorých magicko- prosperitné úkony  mali blahodarne pôsobiť na očakávanú dobrú úrodu. Fašiangy boli časom priadok, zakáľačiek i  svadieb, ktorých sprievodným javom boli  najveselšie  zvyky  v roku  so spoločenskými  zábavami, ktoré   zvykli  odprevádzať studené  zimné dni  a tešiť sa na príchod dní teplejších. Fašiangy sú pohyblivým sviatkom a ich termín je závislý od vzájomného vzťahu jarnej  rovnodennosti. Prvá nedeľa po splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti, je Veľkonočná  a od dátumu Veľkej noci závisí  zasa záver fašiangov, ktoré sa skončia  štyridsať dní  pred v deň Popolcovej, alebo Škaredej  stredy, kedy  sa fašiangy končia  zvykom pochovávania  basy. Podľa toho  je fašiangové obdobie  dlhšie, alebo kratšie  a aj preto na nich  najskôr zaznieva  pieseň : Fašiangy, Turice , Veľká noc ide, kúpte mi kožuška zima mi bude a na záver  zas  slová piesne  Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia, starie dievky plačú, že sa nevyskáču, pričom sa všetci ľudia  v tom čase držia  slov : Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj.   Zábava pre vás  pokračuje  Priechodskými  žartovnými  piesňami v podaní ŽSS  Hronky s ľudovou hudbou, ktorej primášuje Mirko Kapec,  potom  na rad opäť príde Matúš Kubina zo Seliec s valaskými melódiami na fujarke a píšťalke  a členovia   detského súboru Dratvárik uvedú svoje úspešné vystúpenie Fašiangujeme, s ktorým boli Slovenskú Ľupču predvčerom reprezentovať na festivale Už sa fašiang kráti na Čiernom Balogu.

Videli ste, že súčasťou fašiangového veselia   boli  rôzne masky, ktoré  spravidla parodovali  rôzne profesie v žartovných improvizovaných scénkach a často zosmiešňovali  aj určité ľudské vlastnosti , ktorými chceli  napĺňať : „ akoby tieň, ktorý si v sebe ľudia nosia, chceli odrazu zverejniť, spraviť ho transparentným a vychutnať si ho, aby videli, čo to znamená – ten opak“  a pre zaujímavosťpripomenieme, že  počas   fašiangových dní v domácnostiach   pri varení  gazdiné deťom prikazovali kázali  takto spievať :

„ Vtedy deti vyskakujú, keď halušky v hrnci čujú. Ešte lepšie keď rezance, do povaly,   keď šúľance. Varte mamko len šúľance, nech sme tučné ako škorce. Bryndze  hodne obetujte a škvarky  tiež nešanujte“,

a tak si všetci prišli na svoje. Spomínam to preto, lebo  tu doma  v Ľupči počas fašiangového veselia často  bolo počuťpieseň : „Zhora Ľupči krčma, zdola Ľupči krčma, opil som sa, opil , kamarát môj , drž ma“ , a  komu  „fašiangová  sláva“ vstúpila hlbšie do hlavy, ten to pocítil na druhý deň, keďsvet sa mu spríkril, život strpkol, mrchavé  bolo  všetko, robota sa stala utrpením a tak ju radšej odložil na druhý deň. (  Teodor Kaliský  – Ľupča horí, kravy von a voz v jarku ).

My, ale dnes ničnedokladáme na druhý deňa preto Vám na záver  dnešného fašiangového  veselia zaspievame, zatancujeme  a vinšom sa rozlúčime, aby sme sa o takto rok   opäť stretli. Začínajú Horehronci , ktorých viedol Janko Černák  s dvomi  piesňami –A kot sme pri sklenici   a Nebudem nebudem na dedine bývať, potom Tanečníci  Partizánu, ktorých  pripravili  Evka Gernicová a Samko Debnárik pospievajú   piesne  o bursovaní a fašiangovaní a na záver všetci  spoločne aj s deťmi z Dratvárika, ktorých vedú  Milka Debnáriková , Matúš Ivan, Zuzka Kučeráková – Michalcová, Samuel Debnárik  a Juraj Dávid   spolu s ľudovou hudbu, ktorú  vedie Mirko Kapec krátko zatancujú a do fašiangového veselia pozývajú aj všetkých vás. Aby sme na nikoho nezabudli, tak  poďakovanie za dnešné účinkovanie patrí aj ŽSS Hronky  pod vedením Anky Betákovej  a rovnako aj mladému gajdošovi a fujarášovi Matúšovi Kubinovi zo Seliec. Ďakujeme  všetkým za stretnutie, vinšujeme vám  k tohtoročným  fašiangom dobrého  zdravia a do každého tohtoročného dňa  aj potrebného šťastia.

Vedenie DFS Dratvárik,  Juraj Dávid